Pomoc za všetky drobné

Pomoc za všetky drobné

  Poznáte to. Čakáte svoje prvé dieťa, prežívate svoje prvé tehotenstvo a trošku dosť sa bojíte, čo Vás čaká na pôrodnej sále. Ako nevyhnutnú pomoc si vyžiadate , niekedy aj s trochou vydierania osobu, sebe najbližšiu a za to všetko spoluzodpovednú- manžela. Niektorí odmietnu, druhí sa ošívajú a iní sa tešia. Môj bol z tretej kategórie. Obaja sme v mladíckej naivite očakávali nejakú krátku epizódku, kde najhorším zážitkom bude asi nastrihnutie hrádze- ešteže Vám určité veci kolegyne prezradia až  keď ste už v tom.

Aj to o tom odstriekavaní materského mlieka do priekopy počas jazdy autom.

V tú osudnú noc sme veľa nenaspali. Aspoň teda moja zákonná polovička. Ako naschvál práve v ten deň kuchárky hviezdili a v práci obed „ nesadol “ asi tak päťdesiatim  ľuďom. Celú noc strávil v kŕčoch na WC. Niekedy nad ránom som sa pridala ku nemu aj ja. Asi tak o piatej ráno konečne zaľahol do postele, keď tu som ho vyrušila vetou:

„Vstávaj, ja rodím!“

„Dnes nie, prosím ťa, dnes nie!“ , znela jeho nadšená odpoveď. Veru som si posedela hodinku na taške a myslela som, že tam aj porodím, kým sa môj drahý vhodne obliekol. Vystresovaný mi ukázal najprv oblek, potom vlnený sveter, že : “Čo si má ku takému pôrodu obliecť?”. Ja som mala kontrakcie našťastie zatiaľ len šteklivé, zato tie jeho také určite neboli, aspoň podľa hlasných  stonov. Cestou v aute som mojej sestre od smiechu ani nevládala povedať, čo som chcela, pôrodné vzdychy sa ozývali spoza volantu.

Lenže ja som sedela vzadu.

Vonku pred pôrodnicou sme sa ešte  stihli spiklenecky dohodnúť, že v záujme pripustenia manžela do pôrodnej sály jeho (asi ) virózu pred personálom zatajíme. Keď som celá vysmiata zvonila sestrám na sálu, že dnes mám termín, chceli ma poslať domov. Lenže ja som už mala pravidelné kontrakcie, to len pohľad na môjho muža ma tak rozosmieval, že mi neverili. Samozrejme, prvé čo urobil bolo, že sa dvojmetrový vrhol okolo krku chuderke sestričke so slovami:  „ Sestrička, ja mám strašnú hnačku! “

No hotový James Bond!

 

Počas čakania na lekára v predsieni by bol aj na nohách zaspal, tak sa rozhodol, že to prekoná. Začal tam cvičiť, drepovať, krútiť sa. Sestričky nechápali, alebo chápali, že si asi pomýlil poschodie. A boli by ho tam možno aj odviedli, keby ho nezachránil náš úžasný pôrodník. Ten mu hneď zbehol po minerálku, novinky, pláštik, ukázal mu služobný záchodík a dokonale sa o neho postaral. Pocit, že toto je môj deň a Vy ste tu pre mňa, sa záhadne vytrácal.

 Potom manžela doviedli ku mne do takzvanej vzdychárne, kde boli tri postele a jeden písací stôl. Pridelili mi tu jedno lôžko, na ktoré sa muž natešený ihneď zvalil s nohami natiahnutými do cesty sestrám a začal ale strašne nahlas chrápať. Naozaj, ja spávam so štupľami.  Personál len neveriacky na nás pozeral, po čase mi jedna sestra káravo prikázala, že si už musím ľahnúť na svoju posteľ ja, aby ma mohli nasnímať.

Hmm, postojačky to asi nejde.

Prebudila som ho a  vzápätí sa šikovne presunul k písaciemu stolíku k novinám. Ľahla som si, aby mi nasnímali odozvy srdca dieťaťa a zrazu pozerám, manžel v polohe hodinár na stolíku zase brutálne nahlas chrápe. Smiala som sa, až sa mi brucho celé natriasalo, tak som ho radšej vyhnala preč, nech mi to dobre zmerajú.

Postupne, ako som prechádzala cez jednotlivé fázy pôrodu, mi bol naďalej veľkou oporou. Vedel totiž úplne dopodrobna s pôrodníkom rozberať výhody Mercedesov oproti iným autám. Teraz neviem, či som to „Haló, ja tu rodím!“ povedala aj nahlas.

Pekne nahlas som bola  o čosi neskôr, keď sa veci trošku skomplikovali. Celá nemocnica sa prišla na mňa pozrieť. Dokonca mi dávali aj kyslík, manžel sedel za mojou hlavou a mal mi pridržiavať masku. Muselo to vyzerať veľmi vtipne, keďže si ju prikladal striedavo sebe a mne. Asi mu to nepomohlo. Pred finálnou fázou pôrodu totiž zahlásil:

 “ Ešte moment!“ Odbehol, pribehol a išli sme na to.

Nakoniec sme dobre skončili, vďaka môjmu úžasnému pôrodníkovi obaja zdraví, manžel zelený. Všetka česť, že počas celého toho mordovania neodpadol.  Bežne sa mu to stáva pri odbere krvi. Ale asi je naozaj trochu zbytočne precitlivený, prestrihnúť pupočnú šnúru odmietol. Padavka-)

Tento článok  bol publikovaný pod názvom:

https://www.zenyvmeste.sk/zeleny-manzel-pri-porode

Medzičasom už máme deti tri a nemusím hádam ani uvádzať, že tretí  pôrod strávil manžel v pôrodnici v najlepšom obleku a v najlepšej košeli, naboso v ponožkách. Lebo veď keď ideme ráno do nemocnice na vyvolávačku so zbalenou taškou , tak to istotne potrvá aj dva dni. Trvalo to presne dve hodiny. 

Máte aj Vy vtipné príhody z obdobia tehotenstva a materstva? Podeľte sa o ne s nami v komentári! 

Pridaj komentár